Zara in Wonderland

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ak si začneš veriť, už vieš žiť.

Ako povedal Coelho: „Bojovník môže mať vo svojom srdci mier aj v tej najdivokejšej bitke, ak bojuje za svoj sen.“ Na to myslím každé ráno, keď v práci prídem k hosťom, spýtam sa ich s úsmevom ako sa majú a potom ich usadím ku stolu, pýtajúc sa „Coffee or tea?“ a oni sa usmejú späť a slušne odpovedia. A hoci stále vravím, že ON nie je môj typ (absolútne), tak vždy keď mi napíše, vyčarí mi nechtiac úsmev na tvári. A to na začiatok pre lásku stačí, nie?

Po dlhom čase prišlo ráno, keď sa nemusím budiť na zvonenie budíka, keď smiem otvoriť oči až vtedy, keď sa na to naozaj cítim pripravená. Z postele vstávam až na štvrtý pokus, lebo je tak krásne vyhriata a vonku je krutý a chladný svet. Aj takéto rána sa občas pritrafia. Rána s názvom Voľno alebo, ako tomu tu vravia, Day off. Vstávam a idem do kuchyne, kde dopijem z fľaše mlieko, ktoré chutí ako tekutý syr, mlieko, ktoré by mi isto pripomínalo detstvo na vidieku, keby som nejaké také zažila. Čo mi pripomína, že Adam nerozumie slovu vidiek, také v češtine vraj nemajú. Nechce sa mi tomu veriť, tak, ako sa mi nechce veriť viacerým veciam.


Niekedy si len tak kráčam po ulici a zrazu ma realita zavalí ako obrovská vlna, zrazu si uvedomím, že to dievča, ktoré je tak ďaleko od rodiny a všetkého povedomého, to dievča, ktoré stojí samo za seba, ktoré získalo prácu a ktoré stretáva každý deň množstvo nových tvárí, to dievča som ja. A vtedy som na seba hrdá. Baby sa urazili, že som im povedala kde som a že vôbec niekde som až po mesiaci. Nevedia pochopiť, že som sa bála, že by to nevyšlo. Že by som sa musela oficiálne vrátiť so sklonenou hlavou. Že som potrebovala pretrhnúť akýkoľvek kontakt s minulosťou. Že som potrebovala čas na hľadanie samej seba. Myslím, že sa nachádzam, každým dňom o trochu viac, blížim sa k svojmu skutočnému ja. Každým dňom mi je o čosi menej jedno, čo si pomyslia iní, každý deň v seba verím viac, každý deň sa mám rada o kúsok viac. Nikdy som ešte nezažila pocit toľkej harmónie so sebou samou. Ak som aj plakala, vždy to bolo preto, že som sa bála, že budem musieť odtiaľto odísť. Inak mám pocit splnených snov 24 hodín denne. Ako povedal Coelho: „Bojovník môže mať vo svojom srdci mier aj v tej najdivokejšej bitke, ak bojuje za svoj sen.“ Na to myslím každé ráno, keď v práci prídem k hosťom, spýtam sa ich s úsmevom ako sa majú a potom ich usadím ku stolu, pýtajúc sa „Coffee or tea?“ a oni sa usmejú späť a slušne odpovedia. Vždy sa usmievam úprimne. Pretože aj keď je občas ťažké vstať skoro ráno a keď si aj väčšinu rán vyčítam, že som to už nezabalila a neodišla domov, kde by som mohla spať koľko chcela a nemusela sa vystavovať napospas cudzím ľuďom, tak aj tak mám svoju prácu rada. Mám úžasný kolektív. A keď lejem horúcu kávu do šálok, želám si, aby za mnou prišli rodičia, aby ma videli. Aby videli, že aj keď mi neverili, tak ich dcéra sa predsa len postavila na vlastné nohy. Pýtam sa mamy na Skype, či budem mať tú špeciálnu tortu, čo mi sľúbila, aj keď prídem až mesiac po mojich narodeninách. Vraví, že na sto percent. Ďalší dôvod tešiť sa domov.


Zatiaľ čo u mňa prevažujú dôvody prečo ostať, doma na Slovensku začína pribúdať jedna osoba, ktorá sa na môj príchod bude (možno) tešiť. Zjavil sa v mojom živote len tak náhodou a z ničoho nič. Napísal mi, že som krásna (vtedy som si povedala len „pche! Kaleráby!) a poďakovala sa mu s tým, že I rest my case. On sa však nedal, tak som mu len tak z povinnosti odpisovala a zrazu sme sa začali baviť a píšeme si každý deň a hoci stále vravím, že nie je môj typ (absolútne), tak vždy keď mi napíše, vyčarí mi nechtiac úsmev na tvári. A to na začiatok pre lásku stačí, nie? Viem, myslíte si, že cez internet láska nevzniká alebo ak aj áno, netrvá dlho. Viem, ja si myslím to isté a plne súhlasím. Ale v čase, keď jediným človekom, s ktorým som v blízkom kontakte je Adam, ktorý mi poskytol bývanie a ktorého inak ku mne nič neviaže, je milé mať niekoho doma, kto vám povie: „Zara, myslím, že pomaly ale isto sa začínam tešiť na september, keď sa vrátiš.“ Nie je môj typ. Ale vie ma rozosmiať. A vždy, keď som začala takto premýšľať nad tým, že možno možno, vždy sa niečo pokašľalo. Preto túto tému zamykám do trinástej komnaty, ako ľaliu do skleníka, a nech tam buď vyklíči alebo zhnije, koniec sa dozvieme na konci septembra. Dovtedy mi budú myseľ zamestnávať iné veci. Napríklad hľadanie vlastného bytu, keďže už nechcem byť Adamovi na krku. Mala som sa už dvakrát sťahovať a dvakrát to padlo. Dnes sa mi ozvala jedna Kórejka, že si to rozmysleli a môžem ísť k nim. Zajtra idem pozrieť izbu k Francúzske. Uvidím, kto vyhrá. Len aby som to vyhrala aspoň trochu aj ja. Lebo mať zlých spolubývajúcich, to je peklo. Ešte horšie ako keď začne fúkať a pršať a ja mrznem v mojej tenkej bunde, ktorá sa nedá zapnúť J


Ordinary life | stály odkaz

Komentáre

  1. Život je sen
    Koľko zenu v nalievaní kávy či čaju do šálky... Zen: budhistická filozofia ktorú si osvojili japonský samuraji. Samuraj: ten kto slúži.
    publikované: 20.07.2011 08:00 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  2. K svojmu skutočnému ja
    Po ceste zenu sa môže vydať iba odvážny človek. Je to cesta bojovníka s neustále otvorenými očami a s jasnou pozornosťou. Práve preto zen nehľadá ani lásku, ani múdrosť, ani pokoj. Tieto tri poklady totiž vlastní každý hlboko vo svojom vnútri. Stačí, ak sme prirodzení, autentickí a úprimní.
    - Alain Krystaszek
    publikované: 22.07.2011 09:57 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Zaujímavá myšlienka
    ďakujem :)
    publikované: 25.07.2011 21:47 | autor: Zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Myšlienka...
    Poznám aj iné, :) napríklad: Človek (tu na Zemi) nie je človekom ale kus dobytka. - Čo si myslíš o tejto?
    publikované: 26.07.2011 08:17 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Myslím si,
    že celý čas rozmýšlam,či si zo mňa uťahuješ alebo to myslíš seriózne. Asi toľko k mojim myšlienkam...
    publikované: 28.07.2011 19:31 | autor: Zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Iba odvážny človek...
    nazdar Zara, myslím to seriózne, mne sa páči také to Tvoje rozjímanie, :) prečo máš dojem že si z Teba uťahujem? Ozaj ma zaujíma čo si myslíš o tomtohľa výroku: Človek (tu na Zemi) nie je človekom ale kus dobytka. Velice som zvedavý ako ho pojmeš. Či negatívne alebo sa nad ním zamyslíš a odhalíš jeho hĺbku. rád Ti s tým pomôžem :) ak môžem. Dovolíš mi?
    publikované: 29.07.2011 13:03 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  7. Jediné, čo mi napadá
    je,že dobytok sa zdržiava v stáde,takže človek je len jedinec,ktorý slepo nasleduje dav,inak naozaj neviem...
    publikované: 30.07.2011 19:12 | autor: Zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. Slepo nasleduje dav...
    Zara, o tom ten výrok nie je. Ten výrok sa skladá z dvoch častí - respektíve z troch: 1a./ Človek nie je človekom, 1b./ tu na Zemi ním nie je, 2./ je to kus dobytka - člen stáda - išla si na to od konca, príliš konvenčne, zle. Ale neva. Skús si predstaviť jeho postavenie napríklad v takom gottwaldovskom koncentračnom tábore - to by Ti mohlo pomôcť lepšie chápať pointu.
    publikované: 01.08.2011 00:05 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Naozaj
    netuším...
    publikované: 03.08.2011 22:15 | autor: Zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. Netušíš
    ani po mojej indícii? Hm, zvláštne. Nikdy si nepočula o hrôzach komunistického resp bolševického režimu?
    publikované: 04.08.2011 07:21 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Úplne otvorene sa ti priznám,
    že v poslednom období mám na mysli úplne iné veci než zamýšľanie sa nad hrozbami komunizmu...neber to zle, len sa mi naozaj nechce filozofovať týmto smerom :)
    publikované: 04.08.2011 17:28 | autor: Zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. Sa mi naozaj nechce...
    Neboj, neberiem to zle. Z mojej strany to bol len taký pokus. Chcel som vedieť či sa na postavenie človeka [v kolektíve akým (bolo vtedajšie komunistické a vlastne akým) je aj terajšie kapitalistické zriadenie "našej" spoločnosti] dokážeš pozrieť tak celkovo. Ale je to asi príliš skoro. Tvoj vnútorný bojovník - ako vidno z Tvojho článku -, medituje zatiaľ hlavne o sebe samom :) a snaží sa ísť za _svojím (súkromným) snom. Ozajstným samurajom (v duchovnom zmysle slova) sa stáva až keď začne (v širšej súvzťažnosti) slúžiť tomu o kom sníva. Dovtedy je len takým vojačikom v zálohe. Ale neskôr možbyť prepadne kariére :) a potom je s ním amen. Svoju prirodzenosť nahradil inou. Stal sa dobrým sluhom šémukelskej morálky. nie Ja (s veľkým J - však mi dúfam rozumieš) lež privilegovaný trpajzlík už je jeho bohom A neuvedomujúc si svoju zradu, bojuje na strane nepravdy.
    publikované: 05.08.2011 09:22 | autor: robentin (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014